Územné štúdie

Zámerom mesta Bratislava je rozvíjanie transformačných území dlhodobo evidovaných ako brownfieldy, s primárnym zameraním sa na dotváranie centra mesta a vnútorného mesta ako komplexného mestského prostredia moderných štvrtí kompaktného mesta. Zóna Mlynské nivy nadväzuje na rôzne typy urbanistických štruktúr od pôvodnej vidieckej zástavby starého Prievozu, cez prvé sídliskové formy bývania, až po novodobé celomestské centrum s výškovými stavbami pri Košickej ulici či priestor Zimného prístavu. V súčasnosti tvorí prevahu pohybu v danej zóne individuálna automobilová doprava, pre iné formy dopravy a pohybu, nie je v zóne vytvorený primeraný priestor.

Územie zóny Mlynské nivy dnes z 80% predstavujú transformačné územia a v 34% je nevyhnutná zmena súčasného funkčného využitia, aby mohlo dôjsť k transformácii a územie mohlo fungovať ako ucelené komplexné mestské prostredie. Vzhľadom na polohový potenciál územia v priamom kontakte s centrom mesta a celomestským centrom so zónou výškových stavieb a jeho zásadný vplyv na možný rozvoja kompaktného mesta je nevyhnutná koordinovaná intervencia zo strany hlavného mesta SR Bratislavy. Účelom urbanistickej štúdie bolo preveriť možnosti transformácie územia na plnohodnotnú mestskú štvrť v nadväznosti na jestvujúce obytné štruktúry, zhodnotiť limity územia, stanoviť zodpovedajúcu koncepciu ďalšieho rozvoja územia, zásady, regulačné princípy a prevádzkové pravidlá využitia územia.

Urbanistická štúdia overila možnosti prehodnotenia funkčného využitia a priestorovej regulácie plôch určených v Územnom pláne hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení zmien a doplnkov (ďalej len „UPN hl. m. SR Bratislavy“) a navrhla v území zmenu ÚPN mesta za účelom podpory tvorby komplexného mestského prostredia.

Urbanistická štúdia bola prijatá uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 540/2024 dňa 23.05.2024. Mestská urbanistická štúdia Mlynské nivy bude slúžiť ako podklad pre zmeny a doplnky ÚPN hl. m. SR Bratislavy.

Urbanistická štúdia výškového zónovania Bratislavy navrhuje metodiku usmerňovania umiestňovania výškových stavieb na území mesta vo vzťahu k územnotechnickým podmienkam a aktuálnym trendom.

Rieši koncepciu výškového zónovania zástavby na území mesta prostredníctvom a overuje možnosti urbanistickej kompozície a obrazu mesta.

Usiluje sa o zachovanie základných kompozičných princípov určených v územnom pláne mesta, chráni pamiatky, zachováva kultúrno-historické hodnoty a zohľadňuje rozvojový potenciál mesta.

Štúdia sa zaoberá urbanistickými, architektonickými, kultúrno-historickými, stavebnotechnickými aj dopravnými východiskami a podmienkami. Stanovuje reguláciu výškového zónovania a určuje lokality vhodné na osadenie výškových budov na území mesta vo väzbe na jestvujúce kompozičné princípy prijaté v územnom pláne. Štúdia je spracovaná v troch variantoch, pričom jedným z nich je variant „nulový“ – t.j. priemet súčasného stavu v území na podklade platného územného plánu mesta.

Urbanistická štúdia bola kladne prerokovaná a vzatá na vedomie mestským zastupiteľstvom dňa 23.9.2021 uznesením č. 975/2021.

Vzhľadom na nedostatok dostupného bývania na území hl. mesta SR Bratislavy bola prijatá Koncepcia mestskej bytovej politiky 2020 - 2030, ktorá vo verejnom záujme rozvíja politiku nadobúdania bytov viacerými spôsobmi. Jedným z nich je preverenie možnej zmeny Územného plánu hl. mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov za účelom zvýšenia podielu dostupných plôch vhodných na budovanie nájomných bytov, tak na vlastných pozemkoch hlavného mesta, ako aj na disponibilných pozemkoch vo vlastníctve tretích strán a spolupráca s potenciálnymi investorom pri výstavbe nájomných bytov.

Urbanistická štúdia preverila možnosť umiestnenia nájomného bývania na vybraných mestských pozemkoch a pozemkoch súkromných vlastníkov v štyroch mestských častiach: Ružinov, Rača, Dúbravka a Petržalka.

Hlavnými cieľmi štúdie bolo:

• zmapovať súčasný stav a overiť urbanistickú koncepciu vybraných lokalít z hľadiska umiestňovania bývania, vyhodnotiť ich vhodnosť pre výstavbu bytov najmä vzhľadom na dostupnosť základnej a vyššej občianskej vybavenosti, dopravné pripojenie, dostupnosti verejnej osobnej dopravy, existencie peších a cyklistických trás, verejného priestoru, technickej vybavenosti,
• určiť nové podmienky funkčného a priestorového usporiadania lokalít, ktoré vyhovujú kritériám pre umiestňovanie bývania vo viacpodlažnej, málopodlažnej a polyfunkčnej obytnej zástavbe. Nové funkčno-priestorové usporiadanie bude slúžiť ako podnet pre zmenu územného plánu,
• zdokumentovať navrhované funkčné zmeny vo väzbe na širšie vzťahy, pripojenie na komunikačnú sieť, technickú infraštruktúru, vo vzťahu k základnej občianskej vybavenosti a
• využiť urbanistickú štúdiu po kladnom prerokovaní ako územnoplánovací podklad pre zmeny a doplnky územného plánu mesta.

Urbanistická štúdia Brownfieldy na území hlavného mesta Bratislavy rieši nevyužívané územia v na území celého mesta. Po prerokovaní materiálu zobralo dňa 25.3.2021 mestské zastupiteľstvo informáciu o spracovanej štúdie na vedomie uznesením č. 783/2021.

Čo bolo účelom riešenia štúdie?

Vytvorenie základnej databázy a evidencie a inventarizácie brownfieldov, posúdenie nevyužívaných území a možnosti ich následnej transformácie, určenie území pre oživenie ekonomických aktivít a ich zapojenie do mestskej štruktúry. Z návrhu vyplynulo, že 131 vybraných lokalít zaberá plochu cca 629 ha zastavaného územia mesta, čo predstavuje rozlohu napríklad mestskej časti Lamač.

V súčasnosti nie je v SR ani v EÚ pojem brownfieldy presne zadefinovaný. Štúdia definuje pojem brownfield ako opustené, nedostatočne využívané alebo prázdne územie, ktoré môže, ale nemusí mať environmentálnu záťaž, na ktorom jeho predchádzajúce využitie skončilo a trh nebol schopný dať impulz na jeho opätovné využívanie. Štúdia pracuje s plochami s výmerou nad 0,5  ha, na ktorých sa nachádzajú schátrané, opustené alebo nedostatočne využívané (max. 30%) stavby, pričom doba nevyužívania alebo čiastočného využívania je min. 2 roky.

Hlavné ciele

Zmapovanie súčasného stavu brownfieldov, analýzy ich súčasného stavu (environmentálne záťaže, dopady na kontaktné územia a životné prostredie), návrh revitalizácie a následného využitia brownfieldov na základe kategórií podľa ekonomického potenciálu A,B,C,D.

Štúdia pracuje so zvláštnou kategóriou, ako doposiaľ nepotvrdené, ale predpokladané brownfieldy. Ide o zóny, územia a bloky, ktoré vzniknú zlúčením viacerých brownfieldov s menšou výmerou a ktoré treba revitalizovať komplexne. Štúdia pracuje s pojmom významné brownfieldy. Ich výmera je menšia ako 0,5 ha, ale boli vytipované na základe pamiatkovej hodnoty, hodnoty industriálnej architektúry, za účelom zachovať tieto kvality v mestskom prostredí.

Štúdia slúži hlavne ako podklad na spracovanie nového územného plánu hlavného mesta, súčasne navrhuje po overení ich nového funkčného využitia na zonálnej úrovni niektoré územia na zmenu územného plánu mesta.

Informujeme, že súčasne je spracovaná webová aplikácia Brownfieldy v Bratislave - geoportal.bratislava.sk ↗︎ podľa urbanistickej štúdie Brownfieldy na území hlavného mesta Bratislavy.

Aktualizácia Urbanistickej štúdie brownfieldov na území hlavného mesta SR Bratislavy bola spracovaná v priebehu mesiacov apríl až november 2022 podľa metodiky pre mapovanie brownfieldov EU Cabernet Projekt. Vytvorenie registra brownfieldov je ukotvené v Urbanistickej štúdii brownfieldov na území hlavného mesta Bratislavy 2019. V metodike skúmania týchto území a za účelom sledovania stanovených urbanistických ukazovateľov je odporúčaná aktualizácia údajov každé dva roky. Tieto nevyužívané územia v Bratislave sa na základe zvolenej metodiky skúmajú už od roku 2016.

Po dvoch rokoch od prijatia dokumentu v MsZ hl. mesta SR Bratislavy sa aktualizoval register nevyužívaných území s cieľom zhodnotenia počtu a veľkosti lokalít, metód revitalizácie a doplnenia nových zámerov na území mesta. Všetky sledované atribúty boli zaktualizované a doplnené fotodokumentáciou v teréne. Zmeny sú vykonané v textovej časti, v registračných listoch lokalít a v grafickej časti. Nové skutočnosti a dáta s prislúchajúcou fotodokumentáciou sú vizualizované v mapovej aplikácii a dashboarde na Geoportali mesta Bratislavy.

Aktualizovaná Urbanistická štúdia brownfieldov ukázala, že za posledné tri roky mierne klesol počet aj rozloha území brownfieldov v Bratislave. Vyradených bolo 10 významných brownfieldov a ich výsledný počet je 16 lokalít. Novú funkciu, alebo rozšírené využitie terajšej funkcie, našlo 39 nevyužívaných území. Medzi brownfieldy sa zaradilo 22 nových lokalít. Približne polovica z aktuálnych brownfieldov je vo vnútornom meste, kde dávajú obrovský potenciál na rozvoj a vznik kompaktného mesta.

Aktualizácia 2022 preukázala pokles výmery brownfieldov v pomere k celkovému zastavanému územiu mesta z hodnoty 2,40% v roku 2019 na 2,20 % v roku 2022. V súčasnosti evidujeme na území mesta 113 brownfieldov s výmerou 580 hektárov.

Najväčšou prekážkou revitalizácie je rozdrobenosť vlastníckych vzťahov a landbanking.

Novým skúmaným kritériom je prestupnosť území, ktoré je významným limitom pre plánovanie peších a cyklistických trás, obsluhu územia hromadnou dopravou. Aktualizovaná bola aj informácia o veľkých areáloch a blokoch, výsledná hodnota je 32 území, pričom 6 bolo vyradených v porovnaní s databázou v roku 2019.

Informujeme, že súčasne je spracovaná webová aplikácia k aktualizácii Urbanistickej štúdie brownfieldov na území hl. mesta SR Bratislavy, 2022 – dostupná TU - geoportal.bratislava.sk ↗︎.

Urbanistická štúdia slúži ako prehlbujúci územnoplánovací podklad na usmerňovanie využitia územia. Obsahuje urbanistické riešenie jednotlivých záujmových lokalít lesoparku – Horná Mlynská dolina, Kačín, Kamzík a Rača – Slalomka.

Riešené územie sa nachádza v katastrálnom území Vajnory, Rača, Vinohrady, Lamač a Záhorská Bystrica. V smere von z mesta jeho hranica prechádza vonkajšou hranicou hl. mesta SR Bratislavy; v smere k zastavanému územiu je riešené územie ohraničené hranicami lesných pozemkov – tvorí ju hranica lesa. Celková výmera riešeného územia je 4 772 hektárov.

Investičná činnosť na území lesoparku je limitovaná revitalizáciou pôvodných kapacít a kladie si za cieľ zachovať a zveľadiť prírodné prostredie lesoparku.

Zámer mesta

Vytvoriť v území lesoparku podmienky pre každodennú a víkendovú rekreáciu a umožniť bezkolíznu rekreáciu, turistiku, športovanie a doplniť ich o možnosti občerstvenia a hygienické zariadenia.

V lokalitách Horná Mlynská dolina, Kačín, Kamzík a Rača – Slalomka sa v štúdii stanovujú zásady a regulatívy funkčného a priestorového využitia, zastavovacie podmienky na umiestnenie jednotlivých stavieb a určujú sa pozemky, ktoré nie je možné zastavať.

Urbanistická štúdia bola odsúhlasená uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 667/2009 dňa 2.4.2009.

Urbanistická štúdia navrhuje v lokalite Zlaté piesky športovo rekreačný areál nadmestského významu. Areál je určený na voľnočasové aktivity športového a rekreačného charakteru s celoročným využitím a zameriava sa predovšetkým na vodné športy.

Popri ploche pre vodné športy, lodenici a plážach, štúdia navrhuje aj umelú ľadovú plochu a prírodné ľadové plochy, ktoré sa dajú bezpečne využívať v zimnej sezóne, napr. zátoka veslárskej dráhy. Okrem toho je okolo areálu navrhnutá cyklistická dráha a bežecká dráha.

• Spoločensko-zábavná vybavenosť areálu ponúka posedenia, občerstvenia, výletnú reštauráciu, otvorené a kryté herne a plochy vyhradené pre niektoré zvieratká či vodný svet (akvárium).
• Vybavenosť pre kultúrno-umelecké aktivity sa zameriava na areály pre koncerty, avantgardné divadelné predstavenia.

V zátoke veslárskej dráhy je možné pri koordinácii s činnosťou letiska usporadúvať hudobné koncerty a predstavenia. Nemalý vplyv na polyfunkčné využitie má susediaci areál obchodnej vybavenosti, ktorý ponúka návštevníkom viacero atraktivít, čím sa zvyšuje pobytová atraktivita celého územia. Nové formy prechodného ubytovania spojeného s funkciami zotavenia, športu, voľného času a kultúry prispievajú k celkovej revitalizácii územia.

Urbanistická štúdia bola prijatá uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č.629/2009 dňa 29.1.2009.

Urbanistická štúdia rieši vybudovanie moderného lesoparku tak, aby ostali zachované prírodné zložky prostredia a podporili sa širšie nadväznosti na okolité prírodné prostredie. Lesopark má predpoklady stať sa ústredným verejným priestorom Petržalky a slúžiť na každodennú rekreáciu obyvateľov mesta.

Riešené územie zóny s rozlohou cca 62 hektárov je vymedzené zo severu Bradáčovou ulicou, Dudovou ulicou, z východu Dudovou ulicou, úsekom Kutlíkovej ulice, areálom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti š.p., z juhovýchodu Dolnozemskou cestou, z juhu areálom Nemocnice s poliklinikou na Antolskej ulici, zo západu Antolskou ulicou, východnou stranou areálu Veľký Draždiak, Tematínskou ulicou, Starhradskou ulicou a areálom bývalej školskej správy na Kutlíkovej ulici. Kutlíkova ulica delí riešené územie horizontálne na severnú a južnú časť.

Urbanistická štúdia bola prijatá uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 563/2008 dňa 20.11.2008.

V júni 2022 bolo ukončené obstarávanie Urbanistickej štúdie Riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky (ďalej len “UŠ“). Spracovateľom UŠ je kolektív autorov pod vedením prof. Ing. arch. Bohumila Kováča, PhD. Dňa 22.6.2022 spracovateľ odovzdal čistopis UŠ, spolu s dokumentom Odporúčania na zmeny a doplnky územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy v znení neskorších zmien a doplnkov v zmysle zmluvy č. MAGTS 17 00081 v znení dodatkov 1 a 2. Obstarávateľom štúdie bolo hlavné mesto SR Bratislava zastúpené koordinátorom - Útvarom hlavného architekta (do 15.12.2022 vedenom Ing. arch. Ingrid Konrad) prostredníctvom odborne spôsobilej osoby Ing. arch. Miroslavy Valkovej.

Účel obstarania urbanistickej štúdie bol stanovený v zadaní pre spracovanie Urbanistickej štúdie - Riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky (december 2018), vypracovanom v súlade s § 4 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej stavebný zákon) a v zmysle § 3 Vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii (ďalej vyhláška) nasledovne:

• urbanistická štúdia má slúžiť po spodrobnení a overení územného plánu ako podklad pre spracovanie zmien a doplnkov Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov (ďalej „ZaD“) č. 01, 02, 03, 05, 06 a 07 (ďalej „územný plán mesta“);

• urbanistická štúdia má slúžiť ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia.

Cieľom urbanistickej štúdie je v súlade s návrhom trate električky navrhnúť koncepciu priestorového usporiadania a funkčného využitia územia centrálnej rozvojovej osi Petržalky.

Hlavné ciele urbanistickej štúdie (na základe schváleného zadania Urbanistickej štúdie) sú:

• prehodnotiť územný plán mesta z roku 2007 v riešenom území v znení zmien a doplnkov a v zmysle navrhovanej koncepcie rozvoja územia navrhnúť jeho zmeny a doplnky a pripraviť podklad pre reguláciu zástavby územia na úrovni územného plánu zóny (ÚPN – Z),

• podporiť prírodný charakter priestoru okolo Chorvátskeho ramena ako regionálneho biokoridoru a formovať ho ako výrazný krajinársky prvok v území, tzv. lineárny park ako zelenú líniu s pozdĺžnymi a priečnymi zelenými koridormi, prepájajúcu územia s parkovými a krajinárskymi úpravami (vnútrobloky, námestia, ihriská) alebo nadväzujúce územia prírodného charakteru (lužné lesy). Nevyhnutné je zohľadniť a do UŠ premietnuť kvality prírodného prostredia z pohľadu ochrany prírody a krajiny, z pohľadu územného systému ekologickej stability či z pohľadu adaptácie na klimatickú zmenu, stavajúc na princípoch konektivity (prepojenia všetkých zelených priestorov do siete zelenej a modrej infraštruktúry), vytvárania a rozvíjania ostrovov chladu a budovania systémov zadržiavania a vsakovania vody v území,

• navrhnúť urbanistickú koncepciu územia centrálnej osi Petržalky rozvíjajúcu súčasný potenciál územia pre vytvorenie novej kvalitnej urbanistickej štruktúry s dôrazom na tvorbu multifunkčného mestského prostredia s výrazným doplnením občianskej vybavenosti mestského i nadmestského významu,

• navrhnúť koncepciu dlhodobo udržateľnej mobility s dôrazom na pešiu a cyklistickú dopravu v prepojení na verejnú dopravu. S plánovanou električkovou traťou pracovať ako s hlavným kontinuálnym dopravným severojužným prepojením v území, eliminovať paralelné pozdĺžne prepojenie dopravnej komunikácie v zmysle platného územného plánu mesta a dopracovať resp. posilniť priečne dopravné prepojenia najmä s ohľadom na integráciu MHD,

• navrhnúť koncepciu verejných priestorov urbánneho a prírodného charakteru rozvíjajúcich sa okolo uzlov MHD a okolo jedinečného prírodného koridoru Chorvátskeho ramena ako signifikantného prírodného prvku Petržalky spolu s jeho zachovaním, zvýraznením a citlivým dotvorením ako pridanej hodnoty územia s dôrazom na bezpečnosť a bezbariérovosť. Je nevyhnutné definovať nezastavaný priestor, ktorý vznikne v priamom kontakte pešej promenády s vodnou plochou Chorvátskeho ramena po celej jeho dĺžke. Reguláciu územia zacieliť ako na brehy, tak aj na samotnú vodnú plochu Chorvátskeho ramena.

Urbanistická štúdia rieši okolie Chorvátskeho ramena pri novovznikajúcej električkovej trati vedúcej od Bosákovej po Janíkov dvor v Petržalke. Štúdiu spracoval prof. Bohumil Kováč a kolektív a výber spracovateľa vzišiel z medzinárodnej súťaže návrhov a bol vybraný renomovanou odbornou porotou. Štúdia bola kladne prerokovaná a informáciu o jej spracovaní zobralo na vedomie mestské zastupiteľstvo 23. marca 2023.